Alžbeta Dršková
Hurá, poďme na to!
Vitajte a snažte sa všetko robiť veselo, svet bude krajší!/
Viac → BLOG
Prečo si púpavu nenechať odfúknuť?
Po zimnom období a príchode slnečných lúčov sme sa konečne mohli vytešovať z prvých teplých dní tohto roku. Síce to dlho netrvalo a prvotná eufória bola čoskoro vystriedaná rapídnou zmenou počasia s premenlivými dažďami, malo to svoje opodstatnenie. Aj kvôli tomu sme vonku mohli privítať jar, pretože všetko zrazu zazelenalo či rozkvitlo. A ako to už býva nielen v našich končinách zvykom, aj zažltlo. Už po stáročia nám totiž prvé slnečné paprsky dokonale zhmotňuje púpava. Čítajte ďalej a už ju viac nebudete popri svojich príbytkoch ignorovať.
Naplnené detstvo so špinavými rukami,
no korunkou na hlave!
Púpava je jedna z najznámejších a najrozšírenejších druhov rastlín na svete, pričom rastie takmer všade a pozná ju každé malé dieťa, ktoré si jar bez špinavých rúk od púpavového mlieka už ani len nevie predstaviť. Ktorá iná rastlina tiež dokázala zažltieť nos alebo betón? Po zimných dňoch sa snáď aj ortodoxný záhradkár, ktorý inač púpavu neznáša, aspoň na sekundu rozplynie nad sviežimi žltými kvetmi, ktoré akoby charakterizovali návrat slnka a s ním teda celého kolobehu prirodzenej úrody či kvitnutia. A i keď púpava znamená napríklad pre mladé dievčatá pletenie živých venčekov, druhí zase zúria, pretože im kvety len zbytočne špinia trávnik, záhony so zeleninou či iné vonkajšie priestory, ktoré by využili úplne na niečo iné. Ani len však netušia, čoho sa chcú zbaviť!
Účinnejšia než chemoterapia!
Púpava lekárska rastie divoko po celej Európe a Ázii. Do zámoria, čiže do Ameriky, sa po prvý raz dostala až s Vikingami okolo roku 100 n. l. Starým Grékom však už dávno predtým bývala známa ako univerzálny liek na viaceré nepríjemné choroby. Na základe neskôr objavených poznatkov, presnejšie v 17. storočí, sa sláva liečivých púpav začala šíriť po celom svete rovnako tak rýchlo, ako jej húževnaté rastlinky po lúkach, poliach či záhradách. V antike sa mlieko z púpav odporúčalo na liečbu očných zápalov, pričom šťava z čerstvých rastlín sa používala proti únave a celkovej slabosti. Extrakt sa používa na liečbu ekzémov, pri chorobách pečene, sleziny či pálenie záhy. Mladé listy sú bohaté na vitamíny A, B, C, D, betakarotén a minerálne látky ako mangán, vápnik i draslík. Púpava obsahuje tiež látku, ktorá sa nazýva cryptoxanthin, ktorá v tele zabraňuje tvorbe rakovinových buniek.
Najvýživnejšie jedlo vám rastie priamo pred očami
Najlepšie na púpave je to, že využiteľné sú všetky jej časti ako list, kvet i koreň. Na kvety každú chvíľu zlietavajú včely, ktoré z nich zbierajú nektár a výsledkom je púpavový med. Okrem toho si z púpav vieme vyrobiť aj jedinečný sirup. Najbežnejšie sa v kuchyni používa v šalátoch, kedy používame zdravé listy i kvety. Netreba zabúdať na púpavový čaj, víno, odvar, polievku či iné pochutiny, na ktoré radi spomínajú hlavne naše babičky. Práve teraz je obdobie, kedy je ich všade plno, sú v najlepšej fáze a ich liečivá sila je najefektívnejšia. Ak chcete využiť účinky púpavy, vyrazte na lúku skôr, než vám ich odfúkne vietor. A to doslova a do písmena!
Jarné zvyky ... aj keď ich nemôžeme spolu
prežívať, aspom si ich pripomeňme
Opäť sú tu sviatky jari, nádeje a nového života. Ich korene siahajú
do čias, keď sa začiatok roka spájal so začiatkom prác na poli. Ľudia
túžili po bohatej úrode, ale i po dobrom zdraví. Lebolen vtedy mohli
vykonávať ťažkú prácu, ktorá rodine poskytovala obživu. Sviatočné dni
a rôzne zvykoslovia im poskytli aspoň krátke chvíle oddychu a bezstarostnosti.
Skončením fašiangových zábav, od Popolcovej stredy, začínalo sa obdobie
40-dňového pôstu, kedy neboli zábavy, nejedlo sa mäso a ženy chodili oblečené
po čierno – ako v období smútku.
Na Smrtnú nedeľu
to je dva týždne pred Veľkou nocou, vynášala sa MORENA, čím sa začínali
jarné obyčaje. Ženskú figurínu zhotovenú z dvoch lát, obalenú slamou a
oblečenú do ženských šiat, nosili dievčence po chotári za spevu piesne:
„Morena, Morena, kdes kľúče podela,
v Senici na rínku, visia tam na klinku.
Kyselica kyselá, štyri roky visela
a na piaty odpadla, šeckých chlapcov poliala
a dievčence nechala!“
Po obídení chotára Morenu vyzliekli, hodili do rieky alebo do močidla,
kde sa močievali konope. Morena mala uchrániť polia od krupobitia a neúrody
a jej smrť symbolizovala odchod zimy z dediny. Brány zostali otvorené jari!
...do močidla, do bariny,...bodaj by tá tohoročná " Morena - Korona"
už čo najskôr odplávala!
Na Kvetnú nedeľu
to je týždeň pred Veľkou nocou, prinášali dievčence „Letečko“.
Drienkovú alebo vŕbovú halúzku ozdobenú stužkami, „výduškami“
vajec a „tyranglovým“ ručníkom nosili po domácnostiach.
Okno zastreli halúzkou a spievali:
„Letečko, letečko, kde si tolko bolo?
Na studáce, ve vodence, ruky, nohy mylo?
Budte vy babičky veselé, už vám to letečko neseme.
Dajte nám vajíčko, lebo dve, šak vám to máličko ubudne.
Dajte nám grajcarček, lebo dva, šak vám to pánbenko požehná.
A jak nám nedáte, budeme tu státi,
striešku vám trhati, pod nožičky stlati,
/:háj, háj, zelený máj.:/“
Za odmenu dostávali vajíčko, koláče alebo drobné peniaze, ktoré si delili.
A takto sme boli s Letečkomu babičky ...
Prajem Vám všetkým krásne jerné dni,
plné zdravia, lásky
a vzájomného porozumenia.
Kontakty
- Miestnosť
- ŠKD 3, 1.C trieda
- drskova@zoznam.sk
- Telefón
- 0915 150 538