Dojmy piatakov zo školy v prírode v rekreačnom zariadení
Planinka pri Dechticiach
Bol krásny slnečný deň. Zo školy v prírode sme sa vybrali na kláštor Katarínka. Veľmi sme sa tešili. Boli sme nachystaní. Každý dostal džús, horalku, keksík a liter vody. Išli sme v skupinkách. Keď sme vošli do lesa, očarila nás krása prírody. Lokalita bola nádherná. Po polhodine sme objavili staré koľajnice. Skoro každý po nich utekal alebo kráčal. Blížili sme sa ku kláštoru. Pani učiteľka vyhrešila žiakov, ktorí liezli po dominantných skalách kostola vedľa kláštora. Strávili sme tam dosť času. Ja hrou so svojimi kamarátmi. Cestou späť sme sa ponáhľali na ubytovňu, lebo sme boli hladní. Asi 100 m pred areálom som sa poškriabal na tŕní. Vďaka tomu mám pamiatku na tento deň. Do ubytovne sme sa vrátili vyčerpaní, ale aj šťastní z toho, že sme mali zaujímavý zážitok. Prajem vám všetkým, aby ste zažili to isté. Na tento výlet nezabudnem. David Jankových, 5. c »
Jedného dňa v škole v prírode sme mali mať opekačku, ale začalo veľmi pršať. Ale to nás neodradilo! Opekačka bola. Mali sme ju pod prístreškom. Postupne sme tam chodili a opiekli si špekáčik alebo slaninku. Keď som si opekala svoju, pani učiteľka mi dala papierový tanierik so zeleninou. Sadla som si na lavičku a moja kamarátka mi zakývala. Počkala som, kým si dopečie aj ona. Veď čo môže byť príjemnejšie, ako jesť so svojou kamarátkou v teple ohňa a počúvať šum dažďa? Spolu sme si zjedli svoje špekáčiky a užili si krásny večer. No a tento môj najlepší zážitok zo školy v prírode som nazvala Opekačka v daždi. Nina Kováčová, 5. c »
V stredu sme hrali hru Selfie run. Bol to krásny deň a všetci sme sa bavili. Všetci sa museli rozdeliť do skupiniek. Podľa inštrukcií sme sa museli odfotiť s určitými predmetmi, napríklad s červenou stoličkou, s vodovodným kohútikom alebo pod stolom. Podľa nás sa najlepšia fotka podarila so zrkadlom. Nachádzala sa na ňom puklina a my sme to využili. Zobrali sme kladivo a hrali sme, že ho akože rozbíjame. Na tento deň v škole v prírode určite nezabudnem. Určite to bola najlepšia škola v prírode. Šarlotka Blanáriková, 5. c »
Jedného dňa sme si s animátormi zahrali hru. S nimi sme už hrali veľa hier, ale táto bola asi najlepšia. Volala sa Biele tváre. Každý tím vysielal členov po jednom. Ten člen musel vybehnúť po schodisku do historického kláštora, v ktorom bolo všetko porozhadzované a aj tridsať papierikov, na ktorých boli tri slová. Kaštieľ nám slúžil ako jedáleň. Každý sa mal vyhnúť našim animátorom, ktorí boli oblečení v čiernom. Keď nás chytili dali nám úlohu. Zároveň každý člen musel nájsť papierik a zapamätať si slová z neho nadiktovať to učiteľke. Všetkým sa hra páčila. Náš tím mal remízu s tímom Ohniví Evženovci. Po hre sme boli veľmi unavení a tešili sme sa, čo nové nám animátori na ďalší deň pripravia. Jakub Sládeček, 5. c
Škola v prírode 5. ročník.pdf ~ Fotogaléria