Mindfulness. Technika vhodná naozaj pre každého?

Napriek tomu, že som pre Vás dnes mala pripravený úplne iný príspevok, pri spomienke na techniku mindfulness som si povedala: „To je ono!“

Prečo práve mindfulness?

Žijeme vo veľmi uponáhľanej a zrýchlenej dobe. Ráno vstanete, rýchlo nachystáte desiatu deťom, zaveziete deti do školy, seba do práce. V tom lepšom prípade niekde medzitým stihnete raňajky. V tom horšom prípade Váš doobedný príjem energie pokryje káva. Poobede podobný zhon a večer človek padne do postele s myšlienkou, ako rýchlo celý deň utiekol. Kto má pri tom všetkom ešte energiu riešiť problémy? Práve preto mindfulness...

 

Čo je technika mindfulness a pre koho je určená?

Už ste určite počuli vety typu: „Ži prítomným okamihom“, „Žijeme len raz“. Ale ako? Ako to urobiť, keď máme toľko povinností, toľko starostí a toľko práce? Vety ktoré sa niekedy stávajú otrepaným cliché, no nemôžeme im uprieť, že je v nich obrovský kus pravdy. A presne o tom je technika mindfulness, v preklade „všímavý stav mysle“. Táto technika je vhodná úplne pre každého. Ale naozaj úplne pre každého. Nezáleží na veku ani na pohlaví. Záleží iba a jedine na Vašej schopnosti vnímať prítomné podnety v prítomnom okamihu. A ak máte pocit, že sa na ne niekedy neviete dostatočne sústrediť, určite čítajte ďalej J

Vo všeobecnosti totiž platí, že deti, nezaťažené toľkými starosťami a povinnosťami, dokážu podnety vnímať intenzívnejšie ako dospelý človek. To však neznamená, že ani dospelý človek sa túto techniku nemôže naučiť a že mu nebude nápomocná.

 

Čo nám nácvik techniky mindfulness môže priniesť do života?

V prvom rade pokoj a čas strávený iba sám so sebou. Jedná sa totiž o techniku, kedy prioritne zapájame iba jeden, prípadne zopár zmyslov. A zapájame ich veľmi intenzívne. Aby sme toto dosiahli, musíme sa upokojiť, zastaviť sa. Vypnúť nachvíľu myseľ, odbočiť od všetkých starostí. Zavrieť oči, zhlboka dýchať a... vnímať prítomný okamih. Vnímať farby, zvuky, vône. Žiť prítomným okamihom. Tu a teraz.

A čo táto technika môže dať do života Vašim deťom? Lepšiu sústredenosť, schopnosť reagovať na stres a ovládať a vnímať svoje emócie. A čím skôr s nácvikom techniky začnete, tým lepšie sa Vašim deťom bude dariť zvládať bežné i menej bežné životné situácie.

 

Dosť bolo teórie. Poďme na prax.

Skvelé na tejto technike je, že ju môžete uplatniť prakticky kedykoľvek a kdekoľvek. Nevyžaduje si žiadne špeciálne prostredia ani pomôcky. Uvediem zopár príkladov, kedy je možné s deťmi túto techniku nacvičiť:

  • Začnite jednoducho, sledovaním vlastného dychu doma, v pokoji. Usaďte sa, zatvorte oči a zhlboka dýchajte. Počítajte každý výdych. Nerozmýšľajte nad ničím, iba nad svojim dychom. Nad tým, ako sa Vám hrudník dvíha a opäť pokojne klesá. Analyzujte svoje pocity. Ako sa cítite? Cítite pokoj alebo vnútorné napätie? Čo toto napätie vyvoláva a čo by Vám ho mohlo pomôcť prekonať. Analyzujte možnosti.
  • Počas prechádzky v prírode, po ceste do školy, kdekoľvek vonku – zastavte sa nachvíľu, zatvorte oči. Počúvajte zvuky, ktoré znejú okolo Vás. Skúste ich identifikovať. Šum vetra, spev vtákov, šušťanie lístia a pod. Môžete sa zamerať i na farby. Koľko odtieňov zelenej okolo seba vidíte? Preskúmajte hmatom kamene. Aký majú povrch? Aký majú tvar? Možností vonku je tak neuveriteľne veľa J
  • Pri jedle – pokúste sa zistiť, čo všetko cítite. Aké koreniny sú cítiť? Aké ingrediencie vidíte na tanieri? Koľko farieb obsahuje Vaša porcia? A čo chuť? Čo cítite ako prvé?
  • Pri hre – zatvorte oči a poznávajte hračky po hmate. Čo je to za hračku? Aká je veľká? Z akého materiálu je vytvorená?

 

Ako využiť techniku v záťažovej situácii?

Občas sa stane, že niečo v živote nejde podľa našich plánov. Je toho na nás priveľa, sme v časovej tiesni. Deti majú veľa úloh v škole, pohádali sa s najlepším kamarátom. Začíname pociťovať vnútorný tlak, napätie, cítime sa zle, slabí a zraniteľní. A práve v takom momente si spomeňte na túto techniku. Nesnažte sa tváriť, že sa nič nedeje. Zastavte sa. Zistite, čo vo Vás a Vašom dieťati nepríjemné pocity vyvoláva a najmä aké sú to pocity (hnev, strach, smútok, sklamanie). Otvorene ich pomenujte a analyzujte, čo všetko sa dá urobiť, aby sa tieto nepríjemné pocity zmenili na príjemné. Častokrát práve to, že dokážete pocity pomenovať, je tým prvým a základným krokom k zmene toho, ako sa práve cítite. Pri tejto technike veta: „Ži prítomným okamihom“ naberá iný rozmer, čo poviete?

 

Krásny zvyšok dňa

Mgr. Nadežda Tomišová (školský psychológ)

 

PS: viac o technike sa dočítate aj na odkaze https://eduworld.sk/cd/marcela-kozejova-palkechova/6880/mindfulness-pre-deti

 

 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola Myjava, http://www.zsmyjava.org/
    Štúrova 18, 907 01 Myjava
  • +421 34 6965401

Fotogaléria