Momentálne sme sa ocitli v období, kedy sa na nás čoraz viac valia odporúčania typu: „Zostaňte doma“, „Snažte sa čo najmenej vychádzať“, „Nestretávajte sa s inými ľuďmi, okrem svojich blízkych rodinných príslušníkov“ a pod. Veľmi veľa času musíme tráviť doma. Samozrejme, má to svoj význam. Snažíme sa ochrániť seba, svoju rodinu. Počúvame odporúčania, ktoré sa na nás denne sypú z rádia, z televízie, ktoré čítame na internete, riadime sa nimi. A tak naozaj... sedíme doma, nikam nevychádzame kým to nie je nutné, trávime čas len s rodinou. Trávime spolu celé hodiny... celé dni... o chvíľu aj celé týždne.

Snažíme sa spolu vykonávať bežné domáce činnosti, domáce práce, varíme, upratujeme, učíme sa spolu. ALE...

„Páni, všimla som si niekedy, že mi tak strašne prekáža to ich neustále pukanie prstov?“

„A prečo tak strašne nahlas dýcha?“

„Naozaj z toho pohára musí sŕkať tak, že to počujem až cez dve miestnosti?!“

„Bože, daj mi silu! Ja sa z neho/ z nej zbláznim!!!“

Dámy a páni, vitajte na palube našej „ponorky“. Pohodlne sa usaďte a vychutnajte si plavbu. Plavba bude občas mierne turbulentná.

Čo je to „ponorková choroba“?

Laicky povedané, ide o stav, kedy Vám prítomnosť druhého človeka začína liezť pekne na nervy Ponorková choroba sa najčastejšie prejavuje u ľudí, ktorí spolu dlhodobo trávia príliš veľa času bez toho, aby mali možnosť navzájom si jeden od druhého oddýchnuť.

Najčastejšie sa prejavuje vzrastajúcim vnútorným napätím, výbušnosťou, nepokojom, nervozitou. Vaše reakcie sú zrazu neadekvátne situácii, v ktorej sa objavia. Všímate si najmä chyby a nedostatky. Ak na sebe alebo na svojom blízkom pozorujete niektorý z prejavov, je dosť možné, že sa ponorková choroba pomaly, ale isto začína prejavovať.

I keď sa ponorková choroba najčastejšie prejavuje medzi partnermi, v dobe, kedy väčšinu času celá rodina práci doma, sa táto choroba môže prejaviť i medzi rodičmi a deťmi, prípadne medzi deťmi navzájom.

Ako sa ponorkovej chorobe vyhnúť?

Napriek tomu, že v názve je zahrnuté slovo choroba, nejedná sa o chorobu v pravom zmysle slova. Na jej liečbu nie je potrebné absolvovať rôzne vyšetrenia, ani nasadiť lieky. Ponorková choroba je našim momentálnym psychickým ladením, vonkajším prejavom toho, ako sa človek cíti vo svojom vnútri.

Zopár rád ako predchádzať jej vzniku:

- Prvou, a najpodstatnejšou radou je: doprajte si čas iba sami pre seba. Strávte čas sami so sebou, so svojimi myšlienkami. Analyzujte svoje pocity, svoje nálady. Zamyslite sa nad ich spúšťačmi i nad tým, čo Vám ich pomáha prekonať.

- Snažte sa vyhnúť stereotypu. Aj vy máte doma zaužívané rituály a presne rozdelené úlohy, kto čo bude robiť? Vymeňte si ich. Zameňte si denný harmonogram. Učenie a potom vychádzka. Skúste si ísť najskôr vyvetrať hlavu, a až potom sa učiť. Nechajte, nech denný harmonogram naplánuje Vaše dieťa. Akákoľvek, i malá zmena, je zmena.

- Rozprávajte sa. O všetkom. Možno o sebe zistíte i to, čo ste doposiaľ nevedeli. Zistíte, akú obľúbenú pesničku/skupinu má Vaše dieťa. Dieťa zistí, čo hrali, keď sme boli mladí. Vymieňajte si skúsenosti, diskutujte o všetkom. Príjemnom i menej príjemnom. Komunikácia má i ďalší neodškriepiteľný benefit. Zlepšujete si pritom slovnú zásobu a zdokonaľujete svoje vyjadrovacie schopnosti

- Posledná, môjmu srdcu najbližšia rada. Prebuďte v sebe dieťa. V každom z nás sa stále nachádza dieťa, ktoré čaká, kedy ho v sebe znova prebudíme. Každé dieťa vo svojich rodičoch potrebuje vidieť i svojich priateľov. Hrajte sa, bláznite sa, vymýšľajte spolu, buďte kreatívny. Nedávajte deťom lego, nech sa zabavia samé. Skladajte si lego spolu. Verili by ste, čo všetko sa dá z takého lega postaviť? Hľadajte v dome rôzne skrýše. Fantázii sa medze nekladú.

Teraz ste doma iba Vy a Vaše deti. Staňte sa rovnocennými partnermi.
A na záver trochu odľahčenia. Využijem jednu ľudovú (nie tak ľudovú, ako Facebookovú) múdrosť: „Každý by mal mať niečo, na čo sa celý deň bude tešiť. Ja sa teším, kedy pôjdem spať“

Krásny zvyšok dňa prajem všetkým.

Mgr. Nadežda Tomišová (školský psychológ)